2.kapitola - Staré dlhy, nové známosti

vloženo: 10.01.2009   
počet zobrazení:   

   Uprostred ničoho, na mieste znivočenom bojom sa váľala krvavá hromada čiernych nití. Uprostred nich niečo slabo pulzovalo. Niečo ako srdce. Slabo, ale pravidelne a rýchlo tĺklo. Jeho majiteľ ležal obďaleč. Zdalo sa, že nedrží veľmi pokope. Chlapík bol donedávna známy ako Kakuzu, člen organizácie Akatsuki a zločinec triedy S. A stačilo málo... Pár ľudí... A bolo skoro po ňom. Srdce sa vrátilo na svoje miesto. Kakuzovo telo sa pomaly dávalo dokopy. Mohol ich všetkých zabiť, keby bol na vrchole sily. Keby to použil... Teraz mu ostáva len jedno srdce, ktoré dlho nevydrží.
   „Fajn. Je čas sa tu trochu poobzerať...“ Prehodil si Kakuzu a postavil sa. Mohol stáť. Mohol chodiť. Je čas sa poohliadnuť po nových srdciach. Určite nebudú ďaleko. Vedel dobre, kam šli. Poobzeral sa okolo seba. Spomínal si...
   „Hatake Kakashi, zabijem ťa a vytrhnem ti tvoje srdce, aby som nahradil to, ktoré si zničil...“
   Spomínal si na tú vetu. A teraz ? Teraz tu stojí s jedným, ťažko poškodeným srdcom. Porazený... Porazený ? To slovo predsa nepoznal. Nadobudol trochu sebavedomia. Ešte neukázal všetko. Len sa musí dať trochu dokopy a...
   „Vyhrabať svoju tajnú zásobu peňazí...“ Kakuzu vyrazil smerom, ktorým sa vydali jeho nepriatelia. Hidan je už istotne mŕtvy, i keď... Asi by sa preňho nevracal... Blbosť, predsa len by proti nim sám nemal šancu.... O dôvod viac, prečo sa im pomstiť. Vrátiť im to aj za Hidana. Kakuzu vykročil a už sa neobzrel. Je čas splatiť staré dlhy...

   Kakuzu zrazu zastal. Narazil na stopy nejakých ninjov. Známky boja boli poznať všade po okolí. Išiel ďalej... Stopy sa rozdelili. Tam, kde končili sa váľali mŕtvoly. Kakuzu podisiel k jednej z nich. Na krku mala uviazanú čelenku Iwagakure.
   Čo tu tí robia ? A vôbec... Kto boli tí útočníci? Kládol si v duchu otázky.
   Stopy sa ďalej znova schádzali. Kakuzu pokračoval, až došiel k skalnému zrázu. Pod ním sa rozkladal tábor neznámych útočníkov. Poriadne sa započúval do ich rozhovoru...
   „...nemali toho dvakrát veľa.“ Vraví prvý chlap.
   „Zavri hubu! Ich veliteľ je stále medzi živými, a podľa jeho schopností súdim, že by len tak nezdrhol ...“
   „Mali by sme ho začať hľadať, Takeshi... Mohol by nás v noci napadnúť.“
   „Výborne, Seiichi. Teraz si sa na to dobrovoľne podujal. A vezmi zo sebou aj Midoriho, nech ma tu neotravuje. A pre vás som Šéf, vy uchá !“
   „Ale Take...“
   „ZMIZNI !!!!“
   „Áno Ta...Áno, Šéfe...“ Seiichi a Midori sa pobrali ta het.
   Kakuzu ešte začul rozhovor stráže.
   „Keby nebol najlepším užívateľom Raitonu v celej Takigakure, zabil by som ho!“
   Lepšie to už nemohlo byť.
   Takeshi si ľahol na celtu pri ohni.
   „Konečne mám od nich pokoj. Najlepšie na tom je, že ten s Kamennej sa sem neodhodlá, keď uvidí oheň...“ Šéfinko bol očividne hlúpejší, než vyzeral.
   Kakuzovi sa nemohla naskytnúť lepšia príležitosť. Vedel, že s jedným na pol funkčným srdcom nemá šancu toho chlapíka poraziť, ale môže ho zabiť počas spánku, než sa jeho kolegovia vrátia. Keď videl, že chlap zaspal, pomaly a potichu začal zliezať zo zrázu. Keď zliezol dole, pomaly sa priblížil až k Takeshimu. V jeho tele ako by niečo ožilo. Jedna ruka uvoľnila cestu čiernym nitiam. Druhá nenápadne vytiahla kunai z puzdra na mužovej nohe.
   Ostrie sa priblížilo ku krku. Chlap očividne dlho nespal. Bol špinavý a mal kruhy pod očami. Nebol to práve Kakuzov štýl boja. Ale v boji by nemal šancu. Musí prežiť. No predsa bol toto naňho dosť zbabelý čin. Zaváhal. Chlap pod ním sa pohol...

   Nie je čas. Myšlienka na tých, ktorí ho skoro zabili prinútila jeho ruku pohnúť sa.
   „Šmyk!“ Oceľ prešla dosť hlboko, aby bol za pár sekúnd mŕtvy.
   „Tak a teraz do práce...“ Má len tri minúty, než srdce prestane biť.
   Možno menej, podľa toho, kedy sa tí dvaja vrátia. Ozvalo sa praskanie kostí. Nite hľadali svoj cieľ. Zdalo sa, že ho našli. Kosti sa obrátili smerom von, ako nite vyťahovali von ľudské srdce. Kakuzu spravil jednoručnú pečať, aby sprístupnil srdcu vnútro svojho tela. Nite sa na jednom mieste uvoľnili a kus tela sa ako keby otvoril. Srdce sa zasunulo do vnútra. Niečo sa ako by v Kakuzovom tele hmýrilo a hniezdilo. Srdce je na svojom mieste. Postavil sa. Musí ukryť telo. Chytil mŕtvolu stokilového chlapíka za nohy, keď v tom sa za ním niečo pohlo.
   „Niežeby nám to nevyhovovalo, ale čo tu chceš ?“ Seiichi a Midori sa práve vrátili z pochôdzky. Nevyzerali šťastne. Za smrť ich veliteľa ich v Takigakure čaká degradácia a posmech(hovorilo sa totiž, že len zlý žiak môže nezebrániť smrti svojho senseia, hoci bol od nich len o 4 roky starší - oni mali 25,ale ako Genini to neboli žiadne výkvety, ale ich sensei, ktorý mimochodom začal rovnako ako oni sa stal Jouninom už v 17ich a oni až pred dvoma rokmi...).
   „Na tvojej čelenke vidím ten istý znak, ako na našej. Ale ten tvoj je preškrtnutý. Podľa toho, čo vravel sensei, si hľadaný ninja, Kakuzu, že ? Za tvoju hlavu by nás v Takigakure čakala veľká odmena...“ Začal Midori, ten múdrejší...
   „Vraj ho zabili !“ Vykríkol Seiichi.
   „Tak to sa zdá sa s tým zabitím prerátali, že ?“
   Jouninov zamrazilo. Takže to je ten Kakuzu ? Ten Kakuzu?
   „Pozrite, nemám poňatia, kto je ten tretí, ale s vami mám chlapci nevybavené účty...!“
   Niekto sa deju doteraz mlčky zhora prizeral. Keď ten niekto skočil dole, ukázalo sa, že je z Iwagakure.
   Midoriho zamrazilo na druhú. Ten chlap bol Souen Nagashi, veliteľ prieskumného oddielu z Kamennej, ktorý zmasakrovali. Už od pohľadu im bolo jasné, že ich rád nevidí.
   „Čo tu chceš ? Tí dvaja sú moji !“ Oboril sa na votrelca Kakuzu.
   „Možno máš s nimi nevybavené účty, ale to ja mám tiež...Nerád bojujem s neznámymi, ale súdim, že ešte nie si až tak na 100 percent pripravený...“ Kakuzu vytreštil oči.
   „Čo ?“
   „Celú procedúru som videl...“
   „Aha tak...“
   „A navyše mi k tomu dopomohla aj moja kekkei genkai. Ale o tom potom...Tak ideme ?“
   Prikývol.
   Midori si odpľul na zem a vytasil katanu.
   „Tak poďte, s*áči ! Uvidíme, kto je lepší !“
   „Beriem si toho s katanou. Druhý je tvoj.“ Precedil cez zuby Nagashi. Kakuzu prkývol a spravil zopár pečatí.
   Seiichi začal byť nerovózny.
   „Tak...Poďme na to !“
   „,Suiton: Suishouha !“
   „Doton: Doroku Gaeshi !“
   Prví začali Jounini z Takigakure. Nagashi zablokoval Midoriho vodný útok pomocou Dotonu a chystal sa zaútočiť. Zablokoval dobre mierený úder a plnou silou praštil Midoriho do tváre. Chlap odletel až k zrázu, z ktorého ich pred tým sledoval Kakuzu.
   „Nie nadarmo je ten chlap považovaný za dobrého adepta na post Tsuchikageho, a to má len 25...“ Myslel si Midori a pokúsil sa postaviť.
   Uvažoval.
   „Ten chlap používa Doton. Ak ja použijem Raiton...Nebude mať šancu !“
   S veľkou rýchlosťou vyskočil do vzduchu.
   „Teraz ťa dostanem ! Raiton: Raizou Ikazuchi wo Utte !“
   „BUM!!!“ Blesk zasiahol svoj cieľ.
   Midori sa zlovestne usmial a podišiel bližšie, aby zobral telo. No namiesto tela tam bolo len pár kameňov.
   „On ma oklamal...Obyčajnou zámenou ?!“
   „Správne, priateľu... Skončil si...“
   Midori zdesene zdvihol hlavu. Pred ním stál skutočný Nagashi. Napriahol ruku, a chcel po ňom hodiť katanu, no bolo neskoro...
   „Doton: Doryuudan no Jutsu !“
   Vystrelené bahno ho opäť šľahlo o skalu. Určite má niečo zlomené. Nevidel cez krv, čo mu stekala do oči, zašpinená tmavohnedým bahnom.
   „Ty... si...“
   „Doton: Iwa Fubuki !“
   Zem akoby sa otriasla v základoch a kamenný zraz začal praskať. Nakoniec sa roztrieštil a skaly navždy spečatili Midoriho osud.
   „To je... Za našu jednotku.“ Povedal chladným tónom Nagashi a obrátil sa k odchodu.

   Medzitým bojoval Kakuzu so Seiichim, ktorý, ako Kakuzu zistil bol dosť silný. Bojovali zatiaľ len pomocou Taijutsu, ale bolo jasné, že nad Kakuzove skúsenosti nemá. Keď začal cítiť únavu, Kakuzu hneď využil situáciu.
   „Au !“ Seiichi bol zasiahnutý silným kopom do tváre. Padol na zem, no bojovný výraz nestratil, i keď vlastne už nemal za čo bojovať. Neovládal Ninjutsu, len Taijutsu. Ak ho Kakuzu poraní dostatočne, bude po všetkom...
   Keď už vedel, že inak to neskončí, opýtal sa:
   „Prečo ? Prečo nás chceš zabiť ? Nič sme ti predsa...“
   „Videli ste ma. A to mi ako motivácia stačí...“
   Seiichiho strach sa ešte zvýšil. Chcel sa postaviť. Chcel utiecť.
   „Nie tak rýchlo !“
   Ďalší úder. Zlomený nos. Prúd krvi... Pozrel sa na Midoriho kamenný hrob.
   „Si nesmrteľný... Si démon...“
   „Raiton: Gian!!!“
   Seiichiho telo spadlonevládne na zem a zaprašťalo na drobných kamienkoch.
   „Inak to nešlo...“ Povedal napokon Kakuzu.
   „Vyzerá to, že je po všetkom. Vezmem telá, zdá sa, že máš iný cieľ než týchto tu...“ Prehodil Nagashi, ktorý prehľadával Seiichiho mŕtvolu.
   „Dobre...“
   „Som tvojim dlžníkom. Keby si sa neobjavil, nepriviedol by si ma k nim. Som ti za to povďačný...Preto keď budeš potrebovať moju pomoc, môžeš sa spoľahnúť, že ju dostaneš... Ale potom očakávam podiel..“ Rozosmial sa Nagashi.
   „Zapamätám si to. No teraz už sa naše cesty musia rozdeliť. Verím,že sa čoskoro uvidíme, priateľ môj...“ Bolo to snáď prvý raz, čo Kakuzu nazval niekoho priateľom. Nagashi prikývol a Kakuza už nebolo. No jeho smer mu bol jasný. Skrytá Listová...